Je vám známy pojem syndróm dobrého dievčaťa? A pýtate sa, čo môže mať tento fenomén spoločné s témou ženskej sebaobrany?
Syndróm dobrého dievčaťa nie je síce diagnostický termín, ale opisuje konkrétny vzorec správania. Psychologička Susan Albers definovala tento syndróm ako prejav vlastností, ktoré sa u dievčat oceňujú a chvália, a tým formujú ich správanie. Už len keď sa zamyslíte nad výrazom „dobré dievča“, väčšine sa pred očami vynorí obraz tichého, poddajného, milého dievčaťa, ktoré sa stará o ostatných a nespôsobuje problémy. Hotový raj pre manipulátorov a iných ľudských predátorov. V detstve malo takéto nastavenie význam, pretože sme chceli potešiť svojich rodičov a „zaistiť“ si tak ich lásku. V dospelosti sa nám však táto stratégia veľmi nevypláca, pretože môže viesť k nedostatku sebavedomia, k emocionálnemu vyčerpaniu či neschopnosti postaviť sa sama za seba.
Ako zistíte, či je váš prístup k samej sebe a druhým ľuďom poznačený syndrómom dobrého dievčaťa? Susan Albers popisuje šesť znakov, pričom väčšina žien sa obvykle nájde aspoň v jednom z nich.
Ste perfekcionistka?
Na prvý pohľad na tom nie je nič zlé, vaša snaha o dokonalosť vás môže poháňať vpred, aby ste dosahovali svoje ciele. Problém nastáva vtedy, ak pocit vlastnej hodnoty založíte buď na tom, čo dosiahnete alebo na tom, ako vás vnímajú druhí ľudia. Ženy so syndrómom dobrého dievčaťa sú citlivé na spätnú väzbu od iných ľudí, a preto sa snažia vyhýbať kritike.
Snažíte sa potešiť druhých ľudí?
Možno dokážete dobre vycítiť potreby druhých ľudí, a keď sa vám ich podarí naplniť, cítite, ako sa vám zvyšuje pocit vlastnej hodnoty. Cítite sa cenná vtedy, keď ste užitočná pre druhých a neohradíte sa, ak sa vám ich správanie nepáči. Tieto ženy sa snažia byť ideálnymi partnerkami, kolegyňami, rodičmi, kamarátkami a málo hovoria o svojich potrebách.
Uprednostňujete druhých ľudí pred sebou?
Aj keď tento bod úzko súvisí s predchádzajúcim, je možné ho vnímať ako ešte väčšie popieranie svojich potrieb pre dobro druhých ľudí. Možno ste sa vzdali vysnívanej kariéry pre výchovu detí preto, že partner nebol ochotný urobiť kompromis. Alebo sa vždy podriadite kolegovi s výberom reštaurácie na obed, aj keď by ste radi vyskúšali inú. Prípadne každý víkend 3 a pol hodiny šoférujete, aby ste pomohli rodičom, aj keď váš súrodenec býva v rovnakom meste ako oni. Niekedy ide síce len o maličkosti, ale niektoré ústupky môžu byť značným zásahom do života a spôsobovať pocit nespokojnosti.
Aký máte vzťah k svojmu telu?
Aj neustála snaha o perfektný vzhľad je spôsob ako potešiť iných ľudí a splniť „očakávané štandardy“ spoločnosti. Samozrejme, treba rozlišovať primeranú starostlivosť o svoj vzhľad oproti tomu, keď ste so sebou neustále nespokojná a aj malá chybička krásy vás vykoľají. Niektoré ženy sú v menej krásy schopné zájsť veľmi ďaleko a niekedy tieto tendencie vedú aj k psychickým poruchám (napr. poruchy príjmu potravy).
Aký je váš sexuálny život?
Ak ste už porozumeli tomu, ako sa prejavuje syndróm dobrého dievčaťa, viete si predstaviť, že to môže ovplyvňovať aj sexuálny život – a to hneď vo viacerých rovinách. Môžete prežívať obavy alebo vinu z toho, že chcete mať alebo máte sex, najmä ak sexuálne akty alebo objekty vašich túžob nezodpovedajú konvenčnému obrazu o ženskej sexualite. Rovnako je to opäť aj s vyjadrovaním vlastných potrieb, pretože sa sústredíte primárne na potešenie vášho partnera. Problémy so sebavedomím, ktoré sú typické pre ženy so syndrómom dobrého dievčaťa, vám môžu brániť v tom, aby ste si naplno užili sexuálnu aktivitu.
A čo je určite dôležité spomenúť, tak ženy, ktoré žijú podľa spomínaných vzorcov, môžu mať ťažkosti s rozpoznaním tzv. red flag (doslovný preklad: červená vlajka) vo vzťahu. Ide o varovné signály, že vo vzťahu sa objavuje toxické správanie, čo môže neskôr prejsť do sexuálneho zneužívania či domáceho násilia zo strany partnera.
Zažili ste v detstve traumatickú udalosť?
Pravdepodobne áno, pretože všetci si z detstva odnášame aj nepekné spomienky a vieme, že traumu môžu deťom spôsobiť aj (pre dospelých) banálne situácie. Avšak ľudia, ktorí prežili vážnejšiu traumatickú udalosť v podobe násilia v rodine, zanedbávania, psychického týrania a pod. si zväčša osvojili také vzorce správania, ktoré im v detstve pomáhali tieto situácie zvládať. Človek vychovávaný vo fyzicky násilnej domácnosti môže byť tichý a submisívny, pretože jeho neviditeľnosť ho počas dospievania chránila. V dospelosti sa bude vyhýbať konfliktom, bude skrývať svoje emócie a podriaďovať sa prianiam ostatných ľudí.
Extrémne formy syndrómu dobrého dievčaťa je vhodné riešiť systematickou terapeutickou prácou. Väčšina žien sa však nájde iba v niektorých bodoch alebo sú ich prejavy miernejšie, no aj tak im môžu spôsobovať psychickú nepohodu alebo problémy vo vzťahoch. Dobrým spôsobom ako postupne vystúpiť z tohto vzorca správania je začať pracovať na svojom zdravom sebapresadzovaní, načúvaní svojej intuície a schopnosti obrániť svoje hranice.